Bratislava - Bufet na konci sveta
12. 3. 2020
Konečne krásne počasie a keďže prognóza nasledujúceho počasia bola zlá, využil som krásne štvrtokové počasie a vytiahol som svoju moto len tak na prechádzku. Je mi jasné, že ked sadám na svoju jawa 21, tak to nie ja som sa rozhodol, že sa povozím, ale moja jawa 21 sa vždy rozhoduje, či ma niekam odvezie a ešte viac sa rozhoduje, či ma aj privezie. Našťastie mala dobrú náladu a prišiel som tam aj späť.
Šiel som svoju obľúbenú trasu až k Bufetu na Konci sveta. Cesta tam bola úžastná, moto nakopla na 6. nakopnutie, no a potom priadla ako zranená mačka, no šla. Pekne šla až na taký jeden neprehľadný mikrokopček, dost strmý, kde je obmedzená premávka len na 1 vozidlo a čo čert nechce, šiel práve nákladiak a tak som musel zastaviť v strede kopca a to bol koniec. Motor síce neskapal, no v strede kopca sa už nerozbehol. Možno moja začiatočnícka chyba, no jednoducho som s moto šiel ako Fred Flinstone, motor na plný výkon, no dusil sa a ja som pomáhal moto tým, že som sa odrážal od zeme. Chlapi z dodávky v protismere skoro padli do priekopy, keď ma videli. Bolo im to náramne vtipné. Aspoň som im zlepšil koniec ich pracovného dňa. Potom to už šlo ako po masle, všetko OK až som dorazil k tomu bufetu.
Bufet bol ešte zatvorený, tak som si nazbieral pár lístkov medvedieho cesnaku a vybral sa späť k moto a tam asi zraz slovenských turistov, všetci boli okolo mojej moto, že čo to je a či to jazdí. No proste, moja jawa 21 je moja vlastná súkromná socialna sieť. Bavil som sa s neznámymi ľuďmi, tí mi hovorili svoje zážitky s tým istým motom z ich mladosti, proste pohoda. Keď som sadal na moto a videli ma v tom moto oblečení, jasné, že mi radili, aby som sa poriadne pozapínal, lebo na takej moto je to bez toho nebezpečné. Viem, že vyzerám ako debil, oblečko ako na yamahu 900 a ja osedlávam jawa 21, ale čo už, keď už chýba výkon, aspoň oblečenie je. No hlavne neprefúka ma a čo je najpodstatnejšie, na bunde sú rôzne reflexné prvky, ktoré ma robia viditeľnejším, keďže moja moto nesvieti moc, resp. svieti len tak, ako bola navrhnutá, teda vôbec.
Potom ešte jeden chlapík, že či mi to naštartuje, lebo vraj tie moto nešli ani keď boli nové, mal s tým také isté skúsenosti, no to nevedel, že ja mám v moto nové tyristorové zapojenie od firmy VAPE a to mi naskočilo hneď. Skoro ten chlapík odpadol. Jawa 21 ma nenechala v hanbe a naskočila hneď, na 1. nakopnutie. To som potom skoro ja odpadol. Tiež som čakal, že aspoň tak 6-7× ju budem nakopávať.
Cestou späť som sa už vozil po Podunajských, všetko v pohode až na jednu križovatku neriadenú svetelnou signalizáciou. Je to asi najfrekventovanejšia križovatka. Ja som vychádzal z vedľajšej a po hlavnej šlo v oboch smerom asi 1000 áut za 1 min, proste nedalo sa prejsť. Keby som šiel autom, už 100× by som prešiel, zrýchlenie je tam dostatočné, ale na jawe 21? Len to vrčalo, revalo a rozbeh? Žiaden! To bola katastrofa, nie a nie aby som prešiel tou križovatkou, no nakoniec asi po 1h čakaní sa mi to podarilo a to už bolo všetko. Konečne som sa dostal na hlavnú cestu a boli tam konečne aj semafóry, ktoré mi pomáhali plynule prechádzať cez križovatky s mojou super výkonnou moto.
A to bolo všetko. Včera sa dalo ešte všetko robiť, dnes už nie. Kvôli korone je všetko zatvorené, nikam sa nedá ísť. Snáď nebude celý víkend pršať a opäť pôjdem na moto alebo si len tak zabehať, no hlavne sa nesmiem s nikým stretnúť. Izolácia je izolácia. Ale zatiaľ som zdravý a všetko je v poriadku.