Bratislava - Červený kameň
04.04.2020
Sobota, opäť krásne počasie. "Vďaka" koronavírusu je všade menej ľudí, málo áut, všetko je smutné spomalené, aspoň že to slniečko trošku svieti a deň sa napriek všetkému zlému zdá byť krajší. Všade takmer ticho, len pár motorkárov na výletoch so svojimi tátošmi a jednoznačne aj ja, síce nemotorkár, medzi nimi. Proste niekto im musí zavadzať, aby sa v tých rýchlostiach nepozabíjali. A tak to bolo aj v sobotu. Vybral som sa so svojou jawa50/21 na výlet na Červený Kameň. Dosť dlhá trasa, ale veď moto mám v parádnom stave, čo sa môže stať?
Našiel som si trasu, pekne mimo hlavných ciest smerom na Most pri Bratislave cez Bernolákovo do Chorvátskeho Grobu. V Chorvátskom Grobe musela byť tzv. hygienická prestávka. Jawa 50/21 má dosť silné vibrácie a celkom nepohodlné sedadlo na dlhšie trasy a dokopy to chcelo proste oddych. V Chorvátskom Grobe je krásny kostol a publikácie sú tam v slovenskom aj chorvátskom jazyku. Celkom zaujímavé.
Z Chorvátskeho Grobu som si zaumienil, že pôjdem cez Modru priamo do Častej a odtiaľ na hrad, no v Modre je to celkom zaujímavé. Hneď za mestskou Hornou bránou sú krásne ostré zákruty, najprv pravotočivá skoro 90*, potom zase ľavotočivá, proste paráda. Ale nie pre JAWA 50/21. Ale aspoň som bol konečne najrýchlejší, veď som bol na čele kolóny. :-)
Nechcem si ani len predstaviť ako mi nadávali, keď som to pri rýchlosti 30km/h a na 2. prevodovom stupni musel podradiť na prvý stupeň a rýchlosť mi klesla pod 20km/h. Proste paráda. Motor reval ako divý, ja som sa modlil, aby to do kopca vyšliapal a zrazu ma predbehol prvý motorkár, neviem čo to mal za silný stroj, no keď išiel okolo mňa, pozrel sa na mňa a ukázal mi zdvihnutý palec na znak pochvaly. Celkom milé. Hneď za ním šli asi tri motorkárky, usúdil som to podľa útlych postáv a spod prilieb trčiacich vrkočov. Nakoniec ma predbehol aj posledný piaty motorkár z partie a ten mi len zamával. Tiež milý chlapík. No a potom ma predbehli asi dva tucte áut, ktoré sa ťahali za mnou rýchlosťou 20km/h. Konečne som prešiel Modrou a zastavil som sa až v Dubovej. Je tam taký milý kostolík rovno uprostred cesty. Aspoň sa to tak zdá, lebo cesta je tam pravotočivá asi 90*, preto ten pocit, že uprostred cesty je kostol.
Z Dubovej do Častej to už šlo ako po masle. Úplne super. Motor vrčal, vietor ma jemne ovieval, no v Častej to opäť začalo. Hneď ako sa vojde do obce treba ostro zatočiť vľavo a začína "spanilá jazda" pre JAWA 50/21. Strmé stúpanie a dosť dlhý úsek. Narazil som na hranicu výkonu motocykla a konečne som zistil, čo je to 25% stúpanie. Mojej moto začal dochádzať "dych" šiel som asi 6,77km/h a každým centimetrom som cítil, že sa motor už-už zastaví a do kopca tú moju moto budem musieť dotlačiť. Jednoducho na motor 50 cm3 a 2,6kW to už bolo príliš veľa. Ale na moje počudovanie, nik za mnou nešiel. Bol som nielen prvý ale aj jediný v kolóne a skoro som odpadol, keď som na moje obrovské prekvapenie zaparkoval moto na parkovisku pri hrade Červený Kameň.
Normálne som to dal. Síce s problémami, ale dal. Celý šťastný som si chvíľu posedel pred uzatvoreným hradom, keďže všade je korona. Trošku som sa tam poprechádzal a zrazu počujem nejaký mužský hlas. Opäť sa mi niekto úplne cudzí prihovoril, že mal takú istú moto, aké mal s ňou zážitky a skúsenosti, ešte mi poprial šťastnú cestu a veľa šťastných kilometrov a to bolo všetko. Proste moja stará JAWA 50/21 je ideálne sociálne médium. Stále sa mi niekto prihovorí a to je super!
Cesta späť už bola pohodová. Veď čo sa mi môže stať? Maximálne môžem zablúdiť, nesprávne odbočiť a ocitnúť sa niekde inde a to je všetko. A tak to aj bolo, veď som na niektorom úseku šiel až 58km/h! Na JAWA 50/21 veľmi slušný výkon. Konečne Bratislava, konečne doma a nemôže sa mi nič stať. Krásny šťastný motovíkend za mnou. Proste pohodička. Ešte pri Zváračskom ústave zvládnem svetelnú križovatku a už budem doma. Jasné, moto pekne brblal, za mnou akési nákladné auto, pohoda, trošku si tem nákladiak počká, kým sa rozbehnem a .....
Ozval sa šmramot, moto bez výkonu, resp. bez zvuku motora. Jednoducho nič, tak rýchlo z križovatky ako Fred Flinstone odkráčať obkročkmo na chodník za križovatku a zistiť, čo sa prihodilo. Teda ani som po tom nemusel pátrať, keďže som ťahal za sebou reťaz.
Hodnú chvíľku som sa snažil nájsť diely z rozopnutej reťaze. Chodil som okolo križovatky ako bludný Holanďan. Ľudia z áut na mňa pozerali, zrejme si mysleli, že mám nejaký životný problém a pokúšam sa ho "vyriešiť", no ja som bol úplne v pohode, veď som bol už v Bratislave, len som hľadal, či nájdem, čo mi chýbalo. A našiel som. Ale len poistku reťaze a ten spájajúci diel nie a nie nájsť. Niekde musel ustreliť. Jednoducho ho nebolo.
Ešte chvíľu som sa snažil, či tú rozopnutú reťaz nejako spojím a nakoniec sa doveziem až úplne domov, no nestalo sa. Reťaz som nespojil, vonku bolo príjemné teplo, ja som bol naobliekaný ako správny motorkár v ťažkej motobunde a v kelarových rifliach, no namiesto jazdy na moto, svoju JAWA 50/21 som pekne tlačil skoro 8km domov. Jednoducho paráda.
Domov som došiel úplne mokrý ako myš. Nebolo na mne suchého miesta. Ale bol som doma, mal som krásny motozážitok za sebou a aj krásnu prechádzku so svojou JAWA 50/21. No čo môže byť krajšie?
Doma som mal ešte 1 "náhradnú" reťaz z inej JAWA 50/20, no bola celá zablátená, jednoducho fuj, tak som ju pekne poumýval, poodmasťňoval, zničil som pri tom novú zubnú kefku, lebo som každý článok čistil zvlášť, aby som tú reťaz mohol v nedeľu nahodiť na moto. Aj sa mi to podarilo. Juj, aký som bol šťastný a hrdý sám na seba. Podarilo sa. Ešte som urobil skúšobnú jazdu na čerpaciu stanicu, kde som dotankoval a vrátil som sa späť. Jednoducho krása. Všetko šlo ako malo. Bol som šťastný.
Na ďalší deň ráno som sa vybral na JAWA do práce. Veď mám všetko opravené, v práci sme mali výnimočnú akciu. Hlavu som mal ešte plnú zážitkov zo soboty a z úspešnej opravy v nedeľu, cesta mi ubiehala, všetko bolo v poriadku, pri Národnom divadle mi chlapík z auta ukazoval palec hore, s úsmevom na mňa kývol hlavou, že aký som macher. Proste super! Krásne som prešiel celé mesto, ako naschvál, stále som chytil červenú na semafóre, ťažké rozbehy, no motor mi neskapal, stále išiel ako mal. Proste všetko na parádu. Konečne som sa ocitol na ceste k hradu Devín. Moto som rozbehol na svojich 58km/h, už mi ostávalo len 5km do práce, keď tu zrazu šramot! Motor sa zastavil a ja som šiel len na zotrvačnosť. Uff , čo je zase??? Odstavil som moto a pozerám opäť rozopnutá reťaz! Ako to? Veď všetko bolo v poriadku. No dobre, len pohľadám spájacie diely, spojím reťaz a idem ďalej. Ale nie! Reťaz sa mi zašprajcovala o ozubené koleso pod pravým vekom motora, to som demontovať nevedel, chýbal mi takto veľký skrutkovač. Vedel som, že reťaz na ceste nedám, tak som aspoň tie spájacie časti z reťaze chcel nájsť. Popritom som zavolal do práce, že nedôjdem. No spájacie časti reťaze som nenašiel, na telefonáty s prosbou o odťah som nepochodil, neostávalo mi nič iné, len zopakovať akciu, ktorú som mal v sobotu a to - tlačiť moto 16km domov. A to bola teda fakt krásna prechádzka. Len čo je pravda. Cestou domov ako som tlačil svoju moto, mysľou mi prebiehali rôzne články, ktoré som čítal na internete o podobne postihnutých chlapcov ako som ja, ktorí na JAWA 50/20 prešli zo Slovenska celú Afriku, Kazachstan a pod. Oni boli vybavení, zaujímavé prečo asi, všetkými možnými náhradnými dielmi, dokonca vždy so sebou berú 1 celý plne funkčný motor. Proste v živote sa človek nemôže na nič spoľahnúť, iba ak tak, na JAWA 50/20 či 21 alebo aj 23. Sú to najspoľahlivejšie stroje, aké si človek môže predstaviť. Myslím, že každému je jasné, že sa na tieto stroje nedá spoľahnúť v tom, že človeka tento "peklo-stroj" niekam určite dovezie a už vôbec sa nemôže spoľahnúť, že keď ho dovezie TAM, že ho odvezie aj SPÄŤ, no určite sa môže spoľahnúť na to, že sa JAWA 50/20 či 21 alebo 23, určite pokazí! A teda, ísť na cestu okolo sveta a zobrať si so sebou aj celý náhradný motor, je viac než dobrá vec! Určite ho človek bude potrebovať!
Keď som konečne došiel domov po 3. hodinách "prechádzky" s moto, rýchlo som sadol do auta a šiel som kúpiť novú reťaz! Našťastie som ju aj kúpil a že rýchlo opraviť, no až potom som našiel hlavný dôvod a to: jednoducho moje 40 rokov staré zadné koleso s výpletom nevydržalo a ulomil sa asi každý druhý špic a koleso stratilo stabilitu a krásne mi opisovalo osmičku. Takže som mal vlastne šťastie, že mi prdla reťaz, lebo keby mi prdlo celé zadné koleso v rýchlosti 50km/h, no neviem, ako by som nakoniec dopadol.
Počas mojej prechádzky s moto ma pristavovali ľudia, pýtali sa ma, čo sa mi stalo a tak, no nikomu ani len nenapadlo spýtať sa, či nepotrebujem pomoc. Až jeden tatko pod Mostom SNP sa ma spýtal, čo sa mi stalo a potom, že či si nechcem zavolať niekam do požičovne vozíkov a prísť autom po moto. No jasné a cestou autom po prívesný vozík ešte skočím do predajne aj do servisu kúpiť a dať si namontovať ťažné zariadenie, aby som mohol ten požičaný prívesný vozík za čo upevniť o auto. Krásna predstava a tak som mu poďakoval za starostlivosť a ďalej som tlačil svoju JAWA domov.
A čo bolo ďalej? No na dlhšiu dobu budem bez motozážitkov. Koleso som demontoval a poslal ho na odborný repas, doplnenie a vycentrovanie výpletu spolu aj s výmenou ložiska. Jednoducho repas ako má byť. Ale aj tak je najdôležitejšie to, že moja JAWA 50/21 sa vie, kedy aj kde pokaziť. Veď sa mi mohla pokaziť napr. v Modre a to by som tlačil hádam až dodnes, no ona sa vždy pokazí len v Bratislave, odkiaľ ju môžem vždy komfortne a pohodlne dotlačiť domov. Je to proste krása a na JAWA 50/21 sa dá vždy spoľahnúť. Fakt.