Bratislava - Lehnice
28.03.2020
Vonku bolo krásne, asi +18°C, slnečno, proste nádherný čas. Škoda ho len tak premárniť čakaním na chorobu. Obliekol som si teda svoje kevlarove rifle, motorkársku bundu, z ktorej som už vybral termovložku a samozrejme som si dal aj bufku cez pusu, nech som pro forma chranený pred chorobou. Všetko bolo super! Moto šľapala ako hodinky, teda tam určite, ale aj späť.... :-)
Šiel som sa povozit so svojou jawou 21, dovolil som si dosť! Nielen kilometrovo, ale aj rýchlostne, dnes som na 3 kilometroch šiel až skoro 58km/h. Uff, tak to teda bolo! :-) A bolo krásne. Cestou do Lehníc, teda v tesnej blízkosti mi šli v protismere asi 4 motocykle jawa, krásne veterány, nepoznám tie označenia, možno kývačky jawa 250ccm, možno 350ccm, no jasné bolo, že to boli veterány ako ten môj. Aj sme si pekne zamávali. Ale to som bral, no to že mi zamáva nejaký típek na krásnej zelenej kawasaki, to bolo teda niečo. Paráda!
V Lehniciach je krásny kaštieľ aj lesopark. no je krásne udržiavaný a sú tam akési pobyty balneoterapie a iné pohybovo orientované kúry. Konečne aspoň niečo z histórie si chránime. Bolo tam nádherne. Vlastne dnes bolo úplne fajn. Ten park je otvorený verejnosti, no Lehnice sú malá obec s kopou obyvateľov asi peruánskeho pôvodu, aj domy sú tam ako kedysi po skončení vojny v Sarajeve, v strede prepadnuté, pred domami zopár desiatok pôvodne peruánskeho obyvateľstva, ale inak pohoda.
Keď som odchádzal z kaštieľa, zastavil ma chlapík, asi detektív, keď ma videl s prilbou a moto bundou, že či tá jawa 21 je moja, že je nádherná, už si ju stihol pofotiť a že on sám ma jawu 20 s "reuma" plechmi a že je členom ich miestneho veteránklubu a vlastne som sa ocitol v epicentre jawa maniakov, povedal mi toho dosť a že každoročne v auguste tam majú zraz motoveteránov a že ja tam nesmiem chýbať, že moja moto je taká krásna, až na výstavy. Normálne som po tých jeho slovách razom schudol aj narástol, tak ma to potešilo. :-)
Cesta späť bola tiež zážitková. Šiel som mimo hlavných trás, aby som nikomu nezavadzal, krásnu trasu som si našiel, vedel som len, že ktorým smerom je BA, no tie obce som vôbec nepoznal, ale dalo sa. Cesta ubiehala, bolo to super až na Šamorín. Zase som tam zablúdil. Jednoducho v tom meste chýbajú akékoľvek značenia, tak som sa povrtel ako žid v prázdnej pivnici, no nakoniec som sa dostal na správnu cestu do Hamuliakova kadiaľ nechodí veľa áut. Všetko v pohode až som narazil na cyklistu. Lýtka mal ako dve bralá vytesané z tatranskej žuly, oblečko tak tipujem do 200g, aby nic nevážilo a mal lepší rajd. Neviem prečo, ale akosi ma počul, že idem za ním, tak mi zamával, aby som ho predbehol, ja že no jasné, čo si myslíš, no ten dili pridal! On na bicykli, ja na jawe. Zareval som na neho : "Chlape! neblázni!" a on zareval na mňa : "Predbehni a potiahni ma!", to bola výzva. Jasné típek, maš to mať! Tak som ho predbehol, vytiahol som to na svojej jawe na 50km/h, že v pohode, mrkne za rameno a ten dili hneď vedľa mňa. Čože??? Ten dili šiel za mnou asi 3km mojou rýchlosťou 50km/h! Bože, ako som sa hanbil. Bicykel ma dal dole. :-( Čo už, potom som sa len pozeral, kam zahol, ze ja pôjdem inam, aby som nemal traumu a tak aj bolo. Z Hamuliakova som to rezol na Most pri BA, konečne som sa striasol toho bicyklistu!
Potom to už išlo v pohode. Krásne som došiel až do BA. Všetko šlo nádherne. Na križovatke v podstate už u seba, asi 1,8km sa mi na semafóre zobrazila zelená, pridal som plyn a zrazu bublajúci ohlušujúci zvuk moto, ja že ide za mnou niekto na harley&davidson, tak som sa mu uhol, že nebudem zavadziať. Za križovatkou ma dobehlo osobné auto a chlapík z auta na mňa kričí : "Na križovatke si nechal výfuk!". Kristepane, ten ohlušujúci zvuk bola moja moto. Rýchlo som to odstavil na krajnicu, ani som si neuvedomil a rozbehol som sa v prilbe v celom motozbroji asi 200m späť behom za križovatku po môj odpadnutý výfuk. Ľudia sa na mnň pozerali, že čo to za jogging behať v motooblečení s motoprilbou. Ja utekám oproti trolejbusu, kývem na neho, aby zastal, on zase hodil na mňa smerovku, ja že debil, ja tam mám výfuk, našťastie on zabáčal a môj výfuk ostal v neporušenom stave. Tak som ho zodvihol a utekal som späť k svojej jawe a tam som sa ho pokúšal nasadiť. Ešte šťastie, že ja bez náradia s moto ani len nevyjdem, no že medzi náradím nájdem aj skrutku s maticou, ktorá mi akurát bude pasovať tam kam má a výfuk si opätovne sám pripevním, tak to by som neveril. Potom tých necelých 2km už ubehlo úplne v pohode. Žiadna zrada, moto ma odviezla až domov.
Jednoducho, u mňa sa vždy musí niečo stať, keď sa vyberiem na cestu. Ešte šťastie, že som vždy pripravený, aj keď ešte stále nezručný, no predsalen, už som sa dostal z pár zaujímavých situácií a dnešný deň ma fakt dostal. Dnes som prešiel vyše 70km, priemerná rýchlosť asi tak 40km/h, no boli úseky, kedy som dal z moto maximum a to 60km/h. A ešte ten bonus s odpadnutým výfukom, proste nádherná sobota. Doteraz ma z toho bolí hlava, no všetko je v poriadku a ja som šťastne doma. :-)
