Bratislava - Oáza sibírskeho tigra

8. 4. 2019

Hm, keďže počasie prialo, po daždi či búrke ani stopa, len slniečko vykukalo spoza mrakov a miestami bolo až horúco, tak som vytiahol svojho tátoša a hybaj pozrieť sa za sibírskymi tigrami v Kostolnej pri Dunaji.

Všetko bolo v pohode, doma som si opäť naštudoval mapu s každou odbočkou a len po vedľajších Bohom zabudnutých cestách, veď nech nie som na príťaž všetkým, čo idú rýchlejšie ako bicykel. :-) Výsledok bol jasný už keď som sadal na moto, vedel som, že zablúdim, no veril som, že mám všetko dobre naštudované. Jasné! Zablúdil som. :-) A z vedľajších Bohom zabudnutých ciest som sa ocitol hneď na magistrále z BA, kde autá jazdia 100 - 110 km/h a ja krásnych svojich 33 km/h. No nie je to paráda? Ani si nechcem predstaviť tie nadávky, ktorými ma častovali. Ale čo je super, všetci motorkári z protismeru mi zdvíhali ruku na pozdrav. Konečne. Síce som ešte s moto nespadol a nezlomil si aspoň ruku, ale už som tam, už som motorkár aj ja. :-) Dokonca aj motorkár z Čiech, ktorť ma predbehol na harleyi, mi zdvihol ruku na pozdrav. :-)

Všetko bolo v pohode, síce neplánovane, no trafil som aj zo Senca, kam som vôbec nemal ísť, do Kostolnej pri Dunaji, kde mala byť tá Oáza sibírskeho tigra. Došiel som až na koniec dediny, žiadne značenie, tak som to odstavil pri akejsi hospodárskej budove a vytiahol som GPS, že kde som. Čakal som kým sa mi načíta moja GPS polohu, no zrazu pri mne zastala čierna limuzína s čiernymi sklami, stiahlo sa okienko a tam rastafarián. Chlap čierny ako uhoľ, aj vlasy mal čierne kučeravé a že či mi može nejako pomôcť, či niečo hľadám. Ja že kámo, všetko v pohode. Nástrojil na svojom, že odparkuje svoju čiernu limuzínu s čiernymi sklami pri mne a pomôže mi. Už som sa videl ako náhradné súčiastky na orgány v iných krajinách, kokšo. Nielenže bol čierny ako noc, on hovoril aj plynule po slovensky. Vôbec som nechápal.

Nakoniec mi ten chlapík fakt poradil. Že som správne a len kúsok od Oázy, že mám ísť rovno, prvú odbočku vľavo si nemám všímať, mám odbočiť až na druhej odbočke, na konci uličky odbočiť vpravo, potom pôjdem okolo cintorína a keď prejdem cintorín, nájdem tu oázu. Stále som mu neveril, stále som si myslel, že ma odkláňa niekam a tam bude môj koniec, no naviedol ma lepšie ako moja americká navigácia, bolo presne tak ako povedal a dostal som sa do Oázy. Krásne tigre tam mali. Také mačičky. :-)

Z Kostolnej som už mal naplánované ísť cez Šamorín zase po bočných Bohom zabudnutých cestičkách do Hamuliakova do Bufetu pri hrádzi, kde majú parádne papanie. Síce drahé, no veľmi chutné. A zase to isté. Ak cestu na Slovensku nepoznáš, ani tam nechoď, veď cesty sú len pre miestnych, nebudeme ich označovať, ešte by sa hocijaký privandrovalec v tom vyznal, takže opäť som zablúdil a namiesto pokojných Bohom zabudnutých uličkách som sa opäť dostal na hlavnú magistrálu s autiakmi s rýchlosťou vyššou ako 100 km/h a ja stále tou svojou spanilou jazdou 33 km/h. :-) No došiel som aj do Hamuliakova, kde som sa parádne napapal a potom som trafil aj domov do BA. :-)

Moja moto je kontaktná sociálna vec: v Hamuliakove v bufete si ku mne sadol starší pán a či tá jawa 21 nie je moja a dal sa so mnou do reči, že aj on takú mal a čo všetko na nej opravoval a aké zážitky s ňou mal, že na pionieriku stretol svoju prvú a jedinú lásku, s ktorou brázdili celé Slovensko a teraz už len spomínajú na mladosť. Noooo, veľa chybných rozhodnutí a zlých investícii v živote som urobil, ale dať dokopy svoju jawa 21 a voziť sa na nej, je najlepšia vec, ktorú som kedy urobil. Toľko známych čo som získal za ostatné 2r, čo sa na nej vozím, som nezískal za celých 20r, čo som v BA. Jawa 21 je najlepšia moto na svete, teda skôr na Slovensku a možno aj v Čechách. :-)